Prečo deti plačú?

Príčinou denného plaču bábätiek býva zvyčajne len niektorá nesplnená základná potreba, ako hlad, pocit mokra, zima, teplo, únava, túžba pritúliť sa k mamičke, pocit samoty, nuda, príliš veľa podnetov atď. Bábätko nemusí vždy intenzívne plakať, niekedy je len nespokojné. Väčšinou pomôže splnenie potreby - nakojenie, prebalenie, pochovanie, zmena činnosti, prechádzka, uspatie...

Ak dieťa plače v noci, opäť môže ísť o nesplnenie základných potrieb, prípadne má dieťatko nejaké ťažkosti či bolesti. Novorodenci a mladšie dojčatá bývajú hladné aj niekoľkokrát za noc, staršie deti síce tiež vyžadujú nočné dojčenie, ale skôr len potrebujú mať mamičku pri sebe, alebo môžu mať smäd. Niekedy má dieťa len problém zaspať, keď sa v noci náhle prebudí a potrebuje uspať, nakojením, kolísaním, spevom či napríklad hladkaním. Skontrolujte, či dieťa nie je studené a nepotrebuje pristrojiť, alebo naopak nie je spotené a nie je mu teplo. Dbajte tiež na to, aby v miestnosti, v ktorej dieťa spí, bola tma bez rušivých zvukových aj svetelných javov a moderných technológií, neprekurujte a dostatočne vetrajte. Deťom, a to aj bábätkám, svedčí pravidelný režim pred spaním. Pred zaspávaním by ste sa s deťmi mali venovať skôr pokojným aktivitám či prechádzke. Skôr než rozprávky v televízii je vhodnejšie čítanie knižky či spev uspávaniek, malé bábätká sa upokoja aj vďaka tzv. bielemu šumu.

Od hladu

Hlad býva u malých detí najčastejšou príčinou náreku. Tento problém sa veľmi ľahko a rýchlo odstráni. Stačí dieťatko nakojiť či mu podať potrebnú dávku mlieka a hlad je zažehnaný. Hladový plač neukojíme žiadnymi čajíkmi ani cumlíkmi. Ak to napriek tomu dieťa dokáže upokojiť, tak len na chvíľu, a plač neskôr skôr zosilnie. Ak bábätko plače od hladu, je jeho hlas nízko položený, takže by ste ho mala časom už vedieť s istotou rozpoznať.

Od bolesti

Bolesť býva často spojená s hlasným, podráždeným a vytrvalým nárekom, ktorý sa väčšinou ešte stupňuje. Príčinou môže byť začínajúca choroba, prípadne sprevádzaná vysokou teplotou, rastúce zúbky, u bábätiek veľmi často kolika.

Kolikový plač môže trvať aj celý deň, s malými prestávkami. Hoci nejde o chorobu ako takú, kolikou trpí okolo 50% novorodencov, štandardne do 4. mesiaca veku, u niektorých detí aj dlhšie. Koliku spôsobuje nadmerná tvorba plynov v črevách, a teda bolesť bruška. Dojčiace mamičky by mali obmedziť z jedálnička nadúvajúce potraviny, vrátane čerstvého pečiva.

Ako spoznáte koliku? Dieťa je po kŕmení, najmä večernom, nepokojné. Po polhodinke spánku sa zobudí s neustálym nariekaním a priťahuje nôžky k bruchu, dieťa sa krúti a je červené. Znakom koliky je aj opakovanie situácie, každý deň približne v rovnakom čase.

Prerezávanie zúbkov vie deti a rodičov tiež poriadne potrápiť. Niektorí drobci ich rast zvládajú bez jedinej slzičky, iní preplačú celé noci. Ak bolesť zubov sprevádzajú vysoké teploty, vracanie alebo hnačka, vždy radšej vyhľadajte svojho detského lekára. Môže ísť totiž o iné začínajúce ochorenie.

Z nepohodlia

Nepohodlie a nespokojnosť môže spôsobiť veľa aspektov. Bábätko kňučí striedavo s tichým poplakávaním. K protestnému nariekaniu stačí mokrá či príliš utiahnutá plienka, opruzený zadoček, oblečenie, ktoré škrtí a škriabe, nevyhovujúca teplota v miestnosti, dlhý pobyt v kočíku či postieľke alebo stereotyp.

Z únavy

Plač spôsobený únavou má väčšinou podobu vytrvalého pokňučiavania. Môže to byť spojené aj so smútkom z nedostatku kontaktu, hlavne vo chvíli, keď je mama vyťažená domácnosťou a ďalšími ratolesťami. Bábätku sa nedostáva dostatok pozornosti a dáva tak o sebe vedieť. Vezmite ho do náručia a pevne objímte. Za pár chvíľ sa upokojí.

Z pocitu odlúčenia

Už v pôrodnici býva bábätko odlúčené od mamičky na váženie, cez noc, na vizity a aj doma mamičky svoje deti často odkladajú. Bábätká dávajú svoju nespokojnosť najavo napríklad kopaním nôžok, čo vzdialená matka nezbadá, a preto sa bábätko skôr či neskôr rozplače. Starostlivosť o domácnosť aj o bábätko nám uľahčujú šatky či nosidlá a tiež spanie v spoločnej miestnosti či posteli.

Z hektického spôsobu života či psychických ťažkostí matky

Keď bábätko plače večer a v noci, hoci sme cez deň veľmi aktívni, môže za to práve hektický štýl života. Niekedy je na bábätko skrátka priveľa ruchu. Niektoré bábätká znepokojujú návštevy a prílišné aktivity už v šestonedelí. Preto sa nesnažte všetko zvládnuť a stihnúť a niekedy spomaľte a buďte len s bábätkom a vnímajte jeho potreby. Niekedy pomôže aj obmedzenie technických vymožeností, ako mobilov, počítačov, tabletov, ale aj príliš veľa televízie a hlučnej hudby.

Ak má matka v šestonedelí či neskôr psychické ťažkosti alebo skrátka nie je celkom v pohode, aj to môže bábätko znepokojovať, pretože to cíti. Myslite teda aj na svoju pohodu a doprajte si dostatok spánku, odpočinku, kvalitného jedla a pobytu na čerstvom vzduchu. Spokojná mamička = spokojené dieťa.

Z nudy

Plač z nudy je vo všeobecnosti tlmený nárekavý plač. Vášho drobčeka prestane baviť hračka a dožaduje sa pozornosti. Bábätko si uviažte do šatky alebo ho len pochovajte.

Zo zlosti

Prudký krik býva často spojený so zlosťou. Bábätko sa tak môže len dožadovať prehnanej pozornosti a uspokojenia určitej svojej potreby.

Ak dieťa plače, zachovajte hlavne pokojnú hlavu a snažte sa v danej chvíli rozpoznať potreby vášho dieťaťa. Choďte na to najmä intuitívne. S pribúdajúcimi skúsenosťami to už bude zase o niečo ľahšie. Na začiatok vám môže byť pomocníkom tento malý návod, ako utíšiť detské slzičky.

• Nakŕmte bábätko a zažeňte tak jeho hlad. Ak vás odmení spokojným úsmevom, išlo o „hladový“ plač.
• Ak nemáte plne dojčené dieťatko, ponúknite mu tekutiny, t. j. čaj alebo prevarenú vodu. Možno má len smäd.
• Skontrolujte stav plienky. Plná plienka alebo opruzený zadoček nie je nič príjemné. Nechávajte bábätko často celkom bez plienky, je to pre neho príjemné.
• Pohladkajte svojho drobčeka, skúste ho dať odgrgnúť. Maznajte ho a túlte sa spolu. Bábätko sa bude cítiť bezpečne a hlavne pri „svojej milovanej mame“. Vaše dotyky by mali bábätko upokojiť. Môžete vyskúšať aj nosenie v šatke alebo kolísanie v náručí, v kolíske, pričom kolísavý a pravidelný rytmus by mohol tiež zabrať ako upokojujúci prostriedok.
• Rozprávajte sa a spievajte. Všetko tlmeným, láskavým a pokojným hlasom. Dieťatko ho pozná už z bruška a verte, že vaša prítomnosť robí zázraky!
• Upútajte jeho pozornosť, napríklad nejakou zaujímavou a neokukanou hračkou, knižkou alebo si spolu prezerajte obrázky na stenách, fotografie a pod.
• Ak dieťa plače zo spánku, nebuďte ho, len ho pohladkajte a dajte mu najavo, že ste tu s ním.
• Plač neprestáva a vy už strácate nervy? Je to psychicky vyčerpávajúce, ale v žiadnom prípade s dieťatkom netraste ani naň nijako fyzicky ani slovne nezaútočte! Majte na pamäti, že je na vás odkázané a vy ste tu pre neho.

Názor na dojčenie a umelú výživu sa líši, o to zaujímavejšie je pozerať sa na túto otázku v súvislosti s plačom detí. V jednom článku som sa totiž nedávno stretla práve s rozporuplným pohľadom na plač z hľadiska výživy dojčiat. Dochádza tu ku stretu dvoch pohľadov na vec, a to z hľadiska lekárskeho a vedeckého.

Zástupcovia z radov lekárov tu zastávajú stanovisko, že dojčené deti sú plačlivejšie, pretože nie sú materským mliekom dostatočne zasýtené, a teda plačú od hladu. Vedci naopak menšiu plačlivosť bábätiek kŕmených z fľaše pripisujú prekrmovaniu, pretože umelá výživa je o niečo výdatnejšia ako materské mlieko a deti vďaka nej rýchlo priberajú na váhe. Podľa ich názoru nadbytok jedla, a teda dlhšie zasýtenie, slúži pre dieťa ako upokojujúci prostriedok. Výsledky štúdie skúmajúcej správanie dojčených, čiastočne a celkom nedojčených detí potvrdili, že plne dojčené deti sú plačlivejšie a temperamentnejšie.

Hoci dojčím už svoje druhé dieťa, alebo možno práve preto, nezastávam názor, že dojčené deti sú plačlivejšie. Ak bábätku splníte všetky jeho potreby a budete láskavá, vyrovnaná a milujúca mamička, budú aj deti spokojnejšie. Dcérku do tretieho mesiaca trápili koliky, inak bola celkom spokojné bábätko. Synčeka netrápili žiadne ťažkosti a doteraz takmer neplače. Rozdiel vidím aj v tom, že s druhým dieťaťom som oveľa vyrovnanejšia a istejšia.

Je jasné, že plač našich milovaných detí privádza do rozpakov azda každého z nás. Obzvlášť ustavičný prenikavý plač, pri ktorom je ťažké odhaliť jeho príčinu, môže byť značne iritujúci. Aj keď sú to chvíle nepríjemné a vysilujúce, dôležitý je trpezlivý postoj, láska a všetka pozornosť. Mamičky často plačúcich bábätiek azda upokojí fakt, že takéto deti bývajú vo všeobecnosti aktívnejšie, čulšie a rýchlejšie v komunikačnom aj fyzickom vývine.

Použité zdroje:

Behinová M., Kaiserová K. Velká kniha o mateřství. 2. vydanie, s. 212. Mladá fronta, 2007.