Trápne Vianoce

Táto vianočná príhoda sa stala pred piatimi rokmi, ale stále ju mám v živej pamäti. Nedá sa na ňu nemyslieť a keď sa blížia vianočné sviatky a Štedrý deň, už vopred mi červenie tvár a pripravujem si slová, ktorými odrazím útok priateľov a rodiny. Áno, robia si zo mňa srandu, pretože darček, aký som pred rokmi pripravila priateľovi, o ktorom som si myslela, že bude najkrajší darček, bol na smiech pre ostatných.
Pamätám si, že bol dvadsiaty november a ja som išla po meste a vyberala som vianočné darčeky pre rodinu a kamarátov. Vždy som známa tým, že vymyslím vždy niečo krásne a originálne, a preto som ani ten rok nechcela nič obyčajné, ale niečo špeciálne. Pre mamku som vybrala krásne čižmy na vysokom opätku, pretože viem, že sa jej páčia, ale nikdy by si ich nekúpila sama. Babke a dedkovi som kúpila opäť kopu losov a priala som si, aby aspoň na polovicu vyhrali. Raz sa stalo, že sa im z výhier vrátili všetky peniaze minuté na darčeky.
Približne za dve hodiny som mala skoro všetko nakúpené, ale len pre priateľa som nič nemala. Teda okrem klasických darčekov, ako sú trenky s Ježiškom a teplé ponožky. Tento rok som chcela niečo naozaj netradičné, na čo naozaj nezabudne. Na nejaký parfum či topánky určite o čas zabudne, veď je to chlap. A tak som pomaly chodila okolo obchodov a užívala som si sneh, ktorý začal padať. A vtom ma to napadlo!
Prechádzala som okolo novootvoreného erotic butiku. Nikdy v živote by ma nenapadlo liezť tam, ale prečo by som sa nemohla aspoň pozrieť, keď som nemala čo robiť. A čo viac, možno ma tam niečo osloví.
„Dobrý deň, slečna, čo si budete priať?“ hneď ma oslovila mladá dáma za pultom a ja som sa obzerala okolo, kde som videla plno umelých aj gumových vecí na to určených. Určite si to dokážete predstaviť. Rôzne tvary, veľkosti, farby, no jednoducho veľmi rozmanitá ponuka, až mi z toho prechádzali oči a ja som začala trochu červenieť. Kto by aj nezačal, keď mi slečna hneď začala ukazovať, ako taká vec funguje, ako ju najlepšie použiť a že aj vo dvojici sa dá krásne využiť. „Viete, ja asi nič kupovať nebudem, nepotrebujem to...“ ohradila som sa, ale slečna predavačka sa nedala. „Ále, to hovorí každá. Len sa nehanbite a vyskúšajte si to.“ povedala a ja som na ňu vyjavene pozerala. „Samozrejme to nemyslím doslova, ale skúste si to vziať do rúk. Je to krásne hebký materiál a...“ ani to nestihla dopovedať a ja som radšej zamierila k odchodu. Lenže to by nebola vychytralá predavačka, aby mi nevnukla báječný nápad. „Škoda, manžel či priateľ by mohol mať skvelý vianočný darček. Máme tu aj krásne oblečky.“ povedala a ja som sa zastavila. Nejaký erotický kostýmček by predsa nebol na škodu a nejaká zmena by tiež predsa nevadila a ako poznám svojho priateľa, určite by to ocenil. A tak som súhlasila a nechala som si ukázať desiatky sexi kostýmčekov.
Predavačka mi ich ukázala toľko, že sa mi z toho točila hlava a nevedela som, aký vôbec vybrať. Nakoniec som dala na jej radu a kúpila som si nejaký červený kostýmček, v ktorom som mala vyzerať ako Ježiškova kamarátka. Veľmi sa mi do kúpy nechcelo, cena bola naozaj vysoká, ale povedala som si, že je to vlastne darček a že sa mi to určite oplatí. A nemýlila som sa. Môj kostým, vianočný darček, naozaj urobil poprask.
Nastal Štedrý deň a ja som mala s priateľom dohodnuté, že o piatej sa vráti domov, že pre neho mám niečo špeciálne. O šiestej večer už mali prísť príbuzní, a tak som chcela mať celú hodinku len pre seba a priateľa. Bola som poriadne nalíčená, učesaná a na sebe som mala ten krásny červený erotický kostýmček. Keď som sa pozrela do zrkadla, poriadne som sa sama sebe páčila, a preto som verila, že sa priateľovi budem páčiť ešte viac. Bola práve piata hodina, keď som začula kľúče v zámke. Konečne sa priateľ už vrátil, a tak som sa uvelebila na sedačke, hneď kúsok od vianočného stromčeka. Akonáhle som ho zazrela, vykríkla som „Prekvapeniííííííí..“ a vzápätí som počula viachlasne tiež „Prekvapeniííííí..!“ a následné ticho na oboch stranách. Za priateľom sa objavili jeho aj moji rodičia, súrodenci a ich partneri a kto vie, kto ešte. Jedinému psovi Benjimu, ktorý je mojej sestry, nepripadalo nič čudné, a tak ma pribehol privítať. Bránila som sa, pretože som sa v mini kostýmčeku nechcela ani hýbať, aby niečo náhodou nevykuklo, lenže keď trapas, tak poriadny. Vršok to samozrejme nevydržal a vyhrnul sa nahor. Mne nezostalo nič iné, než len kričať a potom plakať od hanby a zo zkazeného vianočného dňa. Ani neviete, ako ma to mrzelo a ako mi bolo neskutočne trápne. Ostatní nevedeli, či sa smiať, alebo odísť, alebo byť ticho a robiť, že nič nevidia. Našťastie sa priateľ súcitne usmieval, dal na mňa deku a ja som sa pod ňou celá zavrtala.
Potom som však začula tlmený smiech, a tak som vykukla. Moja sestra jednoducho nevydržala a začala sa smiať. Asi ma chcela potešiť a rozveseliť a to sa jej podarilo, pretože som sa začala smiať tiež. „To snáď nie, ségra, to je trapas! Mňa všetci videli!“ Nevedela som ani, čo ďalej povedať, a tak som radšej mlčala. Potom, keď som sa obliekla, prišiel za mnou zvyšok rodiny, ale to som už bola oblečená v teplákoch. Lenže pred priateľovými rodičmi som mala stále červenú farbu v tvári. Myslím, že takéto prekvapenie určite nečakal nikto.
A priateľ? Darček v podobe kostýmčeka sme vyskúšali až na druhý deň.