Prečo nemám rada Veľkú noc

Z detstva si pamätám horúčkovité prípravy: veľké upratovanie, výzdobu, pečenie venčekov, chystanie mašličiek a balíčkov pre kopu koledníkov. Veľkonočnému pondelku predchádzalo niekoľko dní „hrkania“, takže rámus od skorého rána. V pondelok sa človek pre zmenu opäť nevyspal. Budíček okolo pol ôsmej, vyparádiť sa, vyskladať ponuku odmien do chodby a znudene čakať, kým dorazí štvrtý koledník. Prví totiž boli môj otec a dvaja bratia, ktorí nás s mamkou vymrskali najlepšie ešte v posteli. Na poludnie bolo tradícii urobené za dosť, rodina si vydýchla, že im dcéra neuschne, a bola som prepustená. Takže pre mňa veľa práce a žiadny osoh z toho. Manžela som si našťastie našla podobne zmýšľajúceho, ani ako dieťa nechodil mrskať a dúfam, že ani naše deti sa nebudú musieť Veľkej noci zúčastňovať. Ak bude pekné počasie, vyrazíme na výlet do prírody, to je podľa mňa najlepšia oslava príchodu jari. Krásne jarné dni aj vám ;o)