Pod ochranu Tvoju....

Bol krásny, slnečný, prázdninový deň.. Na obed som mala dohodnuté stretnutie ohľadom odovzdania nevyužitých vecí po synovi. Celé dopoludnie sme boli vonku, iba sme sa zastavili doma po tašku a išli na dohodnuté miesto... Kúsok od domu mi došlo, že moje slnečné okuliare ostali doma, a pocit, že sa po ne musím vrátiť, bol neodbytný... Do obeda zostávalo ešte 20 minút, a tak nebol žiadny problém ešte sa vrátiť.. proste oželiem tú kávu, ktorú som si chcela v zostávajúcom čase dať.. Lenže pred bytovkou prišiel prvý zádrhel .... Nešli otvoriť vchodové dvere, a keď sa to podarilo, nešli otvoriť ani dvere od bytu... Po nejakej chvíli zápasenia sa to podarilo, vzala som okuliare a vyšla von. V tej chvíli už bolo počuť húkačky a keď sme dorazili k priechodu, ležala tam na zemi zrazená žena a záchranári ju s pomocou hasičov „zbierali“ z cesty... . V tej chvíli mi došlo, že keby som sa nevracala po okuliare, mohli sme na tom priechode byť my. Cestou domov som sa triasla a dávala si dokopy všetky súvislosti. Pred vchodom sa mi pri vyťahovaní kľúčov utrhol prívesok (mám na pamiatku kľúče po babičke a prívesok na nich nosila cca 20 rokov), je na ňom Panna Mária a nápis: Pod ochranu tvoju sa utiekame... Na koniec príbehu mi neostáva nič iné, len dodať: „Vďaka za tú ochranu“