PreMaminky.sk

Môj príbeh

Konečne sa môj ocko odhodlal a skončil to

35 rokov možno lásky, ale neskôr už len trápenie, bezmoc a žiadne rozumné východisko

1 203× prečítané

Moji rodičia sa zobrali mladí, pretože mama ma čakala už v 18 rokoch. Ocko bol na vojne, takže ma videl až v 4 mesiacoch, ale vždy bol zodpovedný, uživil nás, staral sa, aby nám nič nechýbalo. Za rok a kúsok sa narodil môj brat a my sme sa sťahovali k ockovým rodičom do domu. Ocko v práci a mama sa starala o nás, o deti, a o hospodárstvo, čo si zaobstarali. Za ďalších 5 rokov sa narodila sestra a po 15 rokoch druhá. Mama od svojich 18 rokov až dodnes nikdy nepracovala, aj keď sme už všetci opustili domov, ona sedí doma a má to svoje upratovanie a sem-tam niekomu postráži dieťatko. Ocko aj ja sme jej zháňali prácu, ale vždy si našla niečo, čím tú ponuku zmarila. Majú tam PC a to ja neviem, musím si dať dole umelé nechty, kričia tam na mňa a ďalšie výmysly. Môj ocko chodí do práce od pondelka do nedele, medzitým si vo svojej dielni plní svoj sen a vyrába hračky z dreva, ktoré potom predáva na trhoch. Mama sedí doma a čaká, kým jej niekto zaklope na dvere a ponúkne super skvelú prácu, ktorá by jej vyhovovala. Ocko to bral tak, že do 15 rokov mojej najmladšej sestry bude doma a potom do práce, ale nič sa nekoná. Každému by sa páčilo sedieť doma na zadku, chodiť na nechty, do solária, na diskotéku a mať to všetko zadarmo. Takže sa rozhodol, že sa rozvedie, majetok jej nechal a vo svojich 53 rokoch začne od nuly. V mladosti bol čas, keď som ocka nemohla vystáť, ale dnes viem, prečo bol taký a prečo sa tak správal. Človek na toto všetko príde až vtedy, keď je už neskoro, alebo keď má vlastné deti a potom to pochopí. S mamou som nikdy nemala dobré vzťahy, zklamala ma v puberte a potom jednoducho vždy, keď som niečo dokázala, ostatní na mňa boli hrdí a ona ma vždy niečím zhodila. A ako čerešnička na torte ma nedávno napadla v byte, kde bývam, a správala sa ako magor aj v situácii, keď moja malá dcérka plakala, pretože ona revala ako zbavená zmyslov. Vzala som dcérku do náručia a ona aj napriek tomu do mňa bila, keby tu nebol priateľ, kto vie, ako veľmi by ublížila. Od toho dňa som ju vymazala zo svojho života a dúfam, že to tak bude aj naďalej

Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú

Komentáre

Zatiaľ tu nikto nič nenapísal. Budete prvá?

Napísať komentár

Podpíšeme ho menom z vášho účtu. Komentár zverejníme, keď prejde redakciou.