Šanghaj vtedy prvýkrát

Už len dva príbehy a s Bali a Čínou končím :-) a myslím, že aj na ďalších pár rokov s dovolenkou, budeme splácať túto hehe...takže tu to bolo naše prvýkrát, prvýkrát mimo Európy a Afriky, iný kontinent, Ázia..prvýkrát som ja osobne videla také veľké mrakodrapy, keďže som zatiaľ nebola v Emirátoch, prvýkrát som videla, ako sa kýčovito maže staré s novým, viď fotka, a prvýkrát som zažila toľko kontrol a röntgenov, Eli už všade kričala mami ok ja si tam ten svoj batôžtek do skenera dám sama :-)...tiež sme z lietadla zobrali plastovú vidličku pre Eli, keďže som nevedela, či sa naje paličkami :-)...Čína je zvláštna krajina, ľudia väčšinou Európanov nevideli, po anglicky väčšina nevie, takže keď jedna pani nechala v metre kabelku a ja za ňou volám po anglicky, tak nič, musela som gestikulovať na inú staršiu Číňanku, ktorá na tú mladú zarevala niečo tink tonk tink a ona sa vrátila, ale to už jej to metro takmer privrelo, mne teda áno, tam totiž neplatia pravidlá, že najprv sa vystupuje a potom nastupuje, ako sme zvyknutí u nás, nie, tam platí, že sa všetci tlačíme hlava nehlava, kufre, ľudia, a Číňania sú na to zvyknutí, takže vyhrajú... Eli mi väčšinou lietala vzduchom:-)....kúpili sme si celodenný lístok na metro a Maglev. Maglev v Šanghaji je vysokorýchlostná pozemná dráha spájajúca stanicu na medzinárodnom letisku Šanghaj Pchu-tung s vnútornou aglomeráciou Šanghaja. Zážitok to je, škoda, že nešiel s nami najväčšou rýchlosťou 430 km/h, ale aj tak sa nám to páčilo, pretože tam bol priestor a minimum čínskeho národa, čo sa nedá povedať o metre, tam je to doslova masaker, kto si myslí, že je plné metro v Prahe, nech sa ide pozrieť do Číny či Japonska :-)...podľa metra sme hľadali ich krásnu záhradu, bohužiaľ vchod nikde a nikto nevedel haha...potom späť na letisko som nechápala, že idete ako v Prahe správnym smerom, ale na jednej zastávke musíte vyskočiť a bežať na jazdu zase späť, pretože súprava sa vracia, takže sme sa spočiatku pekne previezli :-)...