Ako sme konečne leteli balónom

Simona mala pravdu, odkladaný štart balóna je takmer pravidlom. Až 75 % naplánovaných letov sa neuskutoční kvôli počasiu (silný vietor, nárazový vietor, prehánky, hroziaca búrka atď.). Nám sa do toho ešte pripletol zákaz letov počas pandémie koronavírusu. Takže nám boli lety odkladané a odkladané.

Neviem si predstaviť, ako to robia ľudia s plným diárom. My sme mali výhodu, že sme si mohli zabukovať termíny cez týždeň aj cez víkend. Raz sme vstávali o 4:15 hod, aby nám pilot zavolal o 4:40 hod, že dnes bohužiaľ tiež nie. Od tej doby sme už uprednostňovali odlety večerné. A práve v deň, keď sme už dúfať prestali, sa to podarilo.

No podarilo, na druhýkrát. Kvôli občasnému silnému poryvu vetra sme museli plnenie balóna studeným vzduchom prerušiť a čakať ďalších tridsať minút na zázrak a upokojenie vetra. Kto ma už pozná, vie, že sa občas s tým Vesmírom dohodnem, takže keď pilot vyhlásil, že sa vietor nejakým zázrakom upokojil a let sa uskutoční, myslela som si svoje :D

Ako to prebieha prakticky. Kôš je vcelku. Na prvý pohľad sa zdá veľmi malý, ale verte, že sa tam zmestíte úplne pohodlne. My sme mali kôš pre päť ľudí, bolo nás päť a ešte by sa tam zmestili dvaja ľudia. Balón je potrebné rozbaliť, na výšku meria cca 20 - 25 metrov. Potom ho dvaja pridržiavajú vpredu a jeden vzadu a pilot tam ventilátorom vháňa studený vzduch. Veľmi príjemná procedúra to nie je, balón s vami dosť lomcuje.

Len čo je balón plný vzduchu a začína sa dvíhať, pilot doň nažene horúci vzduch z dvoch horákov. To sa už balón postaví úplne a podľa inštrukcií treba rýchlo nastúpiť. Toho som sa teda dosť obávala, pretože ten kôš je vysoký 130 cm, ale je tam taký otvor, do ktorého vložíte nohu, druhú na okraj koša, rukami sa môžete pridržať konštrukcie, skok a ste tam. Vraj to v pohode zvládnu aj dôchodcovia, takže ženy lane bez problémov. Syn 9 rokov, ten to tiež zvládol takmer bez pomoci.

Vzlet bol dosť pokojný, chvíľu sme akoby išli trochu po zemi, občas malé drcnutie a potom sa zrazu vznášate a kým stihnete dvakrát žmurknúť, ste desiatky metrov nad zemou a rozklepú sa vám kolená :D Teda mne áno, trochu aj ruky, je to taký čudný pocit stáť desiatky metrov nad sídliskom. Ale pilot mal pravdu, táto fáza u prvoletcov trvá maximálne päť minút a zvyknete si.

Ten pocit o pár minút neskôr je veľmi krásny. Jarná príroda je taká úžasná, autá sú ako autíčka na hranie, rýchlostné cesty ako čiarky a do toho sa vám ešte na horizonte ukáže balón číslo dva, ktorý vzlietal v rovnakom čase o 30 km ďalej. Čím ďalej sme leteli, tým viac som pociťovala nadšenie a taký ten pocit, nech to neskončí. Ako rodina sme sa zhodli, že by sme ešte niekedy určite letieť chceli. Tak Ježiško, máš tip na Vianoce.

Ešte bol zážitok z nízkeho preletu nad jednou dedinou. Rozbrechali sa psy, vybehli von deti a navzájom sme sa nahlas zdravili a mávali si. Eufória na oboch stranách. Myslím, že sa im uľavilo, keď sme sa zase vzniesli vyššie, že im nespadneme do bazéna :D

Leteli sme presne hodinu. Miesto na pristátie si vyberá pilot náhodne podľa terénu. A bola som prekvapená, že uplynulo sotva pár minút, čo si vybral malú lúku a za chvíľu sme tam stáli. Pristátie bolo úplne ukážkové, tá lúčka bola trochu do kopca a my sme akoby nabehli na ten jej vršok. Len ťuknutie o zem, snáď len pár desiatok centimetrov po zemi a stáli sme. Sprievodné vozidlo bolo s nami celý čas v kontakte cez vysielačku a počas pristátia sa nás pýtalo, či pristávame :D

Nasledovalo zbalenie balóna a krst. Pilot nám fúkol do vlasov, škrtol vedľa nás zapaľovačom, polial nás šampanským a do hlavy nasypal hlinu :D Šťastie, že sa už nefotilo :D Potom sme každý dostali krstný list vzduchoplavca. Podľa najbližšej dediny sa teraz honosím titulom Barónka Kateřina ze Sentic ;o) Nezneje to úžasne? ;o)

Naozaj všetkým veľmi odporúčam, aj menej odvážnym, budete takí očarení, že si nejaké nebezpečenstvo vôbec nepripustíte. Ak chcete letieť s deťmi, všeobecne sa odporúča až od ôsmich rokov, kvôli výške a pohodlnému výhľadu z balóna. Vzduchoplavbe zdar. Ak máte otázku, pýtajte sa.