cestujeme po republike

Máme rodinu po celej republike, a keďže nie som žiadne béčko, hneď od narodenia syna cestujem všetkými možnými prostriedkami. Samozrejme, autom je to najpohodlnejšie, ale keďže máme len jedno a to manžel potrebuje do práce, jazdím autobusom, vlakom a raz za rok aj lietadlom :) Vyzerá to asi takto – na chrbte krosna, syn v kočíku a ideme – nech je leto alebo zima. On je cestovateľ pohodár – strašne sa mu to páčilo a bol dobrý, v aute len čo sadne do sedačky – spí – a to mu vydržalo doteraz – 4 roky... Ibaže sa nám narodilo druhé dievčatko, a to je oriešok a cestovanie s ňou je len pre otrlých. Len čo sa usadí do sedačky, spustí rev!!! a reve a reve, až kým sa nevystúpi. je to o nervy.. ale keď je to treba, tak musí vydržať – keď bola bábätko, jazdili sme schválne v čase spánku, ja som ju pracne uspala a spiacu dala do auta do sedačky – spíí – kričali sme od radosti. ibaže len do naštartovania – akonáhle sa auto pohlo – rev! milovali sme na semafore červenú, keď bolo treba zastaviť a stáť – dcéra stíchla a naberala sily na ďalší rev.... Nič, kašleme na auto, budeme jazdiť busom a vlakom... Krosnu na chrbát, dieťa do šatky na brucho, staršie jazdí na bicykli (bez neho nejdeme nikam,.. a väčšinou ťahám kočík pred sebou – lebo babičky chcú voziť, a napríklad na tábore v ňom dcéra spáva cez deň... Každý, kto nosí v šatke alebo v nosiči, zažil nepekné reakcie ľudí. a ja som napríklad dostala aj ponuku, že mi kočík idú kúpiť, len nech to úbohé dieťa netiahnem. Odmietla som :D Nicméně – ani vlak, ani bus dcéru neuspokojil a úbohí spolucestujúci – dcéra im jazdu vôbec nezľahčuje svojím revom – a že má hlas :) No ale teraz má 10m – a práve včera prvýkrát zaspala v aute, bez akejkoľvek scény!!! takže sa možno blýska na lepšie časy!

Keď náhodou syn nespí – hráme rôzne hry (kartičkové), počítame autá a ako správny chlap má volant v ruke a riadi spoločne s vodičom :o)