Dovolenka v Londýne

V minulom príbehu som písala o našom lete do Londýna, teraz píšem o pobyte a o dojmoch :-) V piatok 19.8. sme odlietali z ČR, kde už bolo okolo 10 horúco, modrá obloha, pre mňa ideálne počasie. Nad Nemeckom tiež nádherne a aj nad Belgickom i Francúzskom. Ale len čo sme priletali nad La Manche, zrazu hmla, pod nami sivo, už nebolo nič vidieť, len mračná. Klesáme na letisko a vonku je lejak, cez okná pre kvapky dažďa takmer nie je vidieť. Vystúpime z lietadla a hrozná zima. V hale hľadám čiapku, mikiny a nadávam ako kočiš. Tak u nás je tak luxusne a my ideme do tohto?! Na letisku čaká švagriná s taxíkom a ideme k nim domov. Je to asi hodina cesty od letiska. Švagriná býva v štvrti East Ham, kde je aj veľa prisťahovalcov, čierne gangy, susedia moslimovia, kúsok ďalej Pakistanci... Taká zmes, ktorá v nás vzbudzovala rešpekt. Aj podľa toho to vyzeralo na uliciach, všade žuvačky, plné záhrady odpadkov (kto neplatí, tomu ich neodvezú), papieriky všelijako po zemi. Tam sa nám veľmi nepáčilo. Tak sme teda prišli k nim, konečne som videla naživo synovca :-) je o 6 týždňov mladší ako naša Deniska. Popoludní prestalo pršať, tak sme šli aspoň na prechádzku po okolí. Šli sme do parku, kde boli atrakcie pre deti, ale všetko mokré. Hovoríme si, že ak to takto bude celý čas, tak to bude „úžasné“ :-( ale pršalo ešte aj druhý deň, tak sme šli do obchodného centra a na nákupy. A aj to bohato stačilo, pretože naša Denča nebola zvyknutá na pláštenku, ktorá jej zavadzia vo výhľade, a plakala, zlostila sa a ťahala za ňu, až mi jej bolo ľúto a pláštenku som dala dole. Bola som ako v raji, toľko krásnych handričiek na deti a za tak málo peňazí :-) najradšej by som nakúpila snáď plný kamión :-D No a od nedele tam začali tropy :-) teploty aj 30 stupňov, nebo bez mráčika, vraj tam takéto počasie dlho nebolo. Tak sme začali cestovať. V nedeľu k futbalovému štadiónu West Ham a do parku na ihrisko. To tam majú urobené dobre a uvítala by som to aj tu. Obrovské parky s veľkým množstvom atrakcií pre všetky vekové skupiny detí, kopa lavičiek, stromy, priestor a hlavne to celé oplotené. V pondelok sme išli na londýnsky City, čo je moderná časť Londýna, kde je kopa mrakodrapov a kde sa neustále stavajú ďalšie. Vraj tu majú sídla predovšetkým banky. Bolo zaujímavé prechádzať popri žeriave, ktorý práve dvíhal veľkú traverzu. V utorok sme išli metrom na Stratford, kde sa v roku 2012 konala letná olympiáda. Prešli sme si celý olympijský park, videli sme plavecký bazén, budovy, celý areál. V zemi tam mali také striekajúce fontánky, v tom pobehovali deti a užívali si teplo, to bolo niečo pre Natálku, hneď sa vyzliekla do gatiek a hodinu sme o nej nevedeli :-D hneď vedľa bola obrovská lúka, kde sme mohli bez obáv nechať liezť drobcov, pretože nehrozilo, že siahnu do psieho exkrementu ani že narazia na nejakú striekačku. Tam bolo čisto. Deti sa pekne vybehali. Odtiaľ sme krásne videli ArcelorMittal Orbit, rozhľadňu s najdlhším tobogánom. Celkom ma to lákalo, ale Natálka by chcela tiež, tak som povedala, že počkáme a keď deti povyrastú, tak sa sem možno ešte pozrieme a potom pôjdeme všetci. Cestou z olympijského parku sme sa zastavili pri troskách z WTC. Kus železnej konštrukcie zo spadnutých dvojičiek bol do Londýna prevezený práve na olympiádu ako symbol mieru. Môj priateľ si ako malý chlapec vždy prial pozrieť sa do New Yorku a byť práve na dvojičkách. Splnil sa mu sen, na dvojičky si siahol, aj keď bohužiaľ inde a už len ako na trosky... Bolo to dosť pôsobivé a núti to človeka zamyslieť sa a súcitiť s obeťami a ich rodinami. Ale fanatici boli, sú a bohužiaľ budú. V stredu potom nastal očakávaný výlet - ideme do centra :-) Natálka je zvedavá hlavne na Big Ben, ktorý pozná z Willyho Foga. Ideme autobusom, metrom, je to dosť ďaleko od našej štvrte. Švagor kúpil selfie tyč, takže konečne je nejaká zábava :-D občas sme ako malé deti, ale čo, sme na dovolenke a nikto nás tu nepozná :-D tak prečo sa nepobaviť. Najprv musíme od metra ešte kus dôjsť a najprv ideme na námestie Piccadilly. Potom si dáme zastávku v parku, kde sa všetci najeme, prebalíme drobcov a po hodinke pokračujeme ďalej. Ideme k Buckinghamu, potom prejdeme parkom a už pokračujeme po pamiatkach. Londýnske oko, Big Ben, typické červené telefónne búdky, Tower, Westminsterské opátstvo, Tower Bridge... Kopa dojmov, kopa fotiek. Len jediné mínus je hrozne veľa ľudí, napríklad pri Buckinghame sa na fotke skoro ani nedá poznať, že tam stojíme my, koľko tam je ľudí :-\ a šialená doprava, snáď milióny áut, autobusov... Ideme okolo múzea voskových figurín, ale dovnútra nejdeme, s dvoma batoľatami by to nebolo ono. Ešte ideme kus k najvyššiemu mrakodrapu v západnej Európe, The Shard. Cestou vidíme z mosta v diaľke ten City, kde sme boli pri mrakodrapoch. Dievčatám sa páčia lode, čo plávajú po Temži, na to by mohli pozerať stále. Domov dorazíme až po siedmej večer a sme KO. Po večeri, vykúpaní a uložení detí si každý večer dáme kávičku na záhrade a rozprávame sa, na to sa vždy teším :-) akurát keď sedíme len so švagrom, tak je to zaujímavé, pretože ja neviem dobre po anglicky, veľa vecí neviem a partner nevie vôbec, takže keď si spolu so švagrom chcú niečo povedať, tak prekladám a keď neviem, máme prekladače na mobiloch :-D je to taký relax a sedíme vždy minimálne do polnoci. Ale nevadí mi to, dievčatá majú úplne rozhádzaný režim, obe chodia spať medzi 21-22 hodinou miestneho času, takže ráno spíme minimálne do 8 :-) to je paráda oproti bežnému vstávaniu koľkokrát aj o 5. Po výlete do centra sme unavení, tak si urobíme oddychový deň a zostávame doma, aj keď pôvodne sme chceli ísť k moru. Ale je teplo a tam by to bolo asi 2 hodiny autobusom, tak nakoniec nejdeme, deťom nafúkneme a napustíme bazény a hrajú sa na záhrade. Je tu aj pieskovisko, hojdačka, Naty dostala kolobežku, tak sa všetci zabavia a trochu si oddýchneme od výletovania. V piatok ideme veľkým červeným autobusom na nákupy do Westfieldu, kopa obchodov vedľa seba. Plním si svoj londýnsky sen a idem hore. Najviac času strávime - prekvapivo - v hračkárstve :-D a samozrejme neodchádzame s prázdnymi rukami. Tento deň tiež dorazí švagrova rodina, rodičia, brat, strýko, pretože v sobotu má synovec krst. Švagor je Rumun a jeho mamička sa bojí lietadla, tak strávili 4 dni v autobuse. Síce si nerozumieme ani slovo (oni nehovoria ani po anglicky), ale sú to dobrí a milí ľudia. Sú unesení z dievčatiek. A v sobotu to vypukne. Krst je v nejakom kostole, čo je urobený z rodinného domu, a je v štýle tej rumunskej viery. Od rána sa chystáme, dievčatá majú krásne šatôčky, veľmi im to pristane. Na krst ešte príde teta švagra, čo žije v Londýne veľa rokov a má 2 deti. Hoci si s Natálkou nerozumejú ani slovo, vyhrajú sa potom celé popoludnie :-) nerozumieme, čo farár hovorí, o čo ide, tak nás to ani nebaví a celkom uvítame, keď Deny začne revať a ideme von. Po chvíli sa upokojí, tak sa vraciame, celé to trvá asi hodinu, potom fotenie a domov sa dostaneme napoludnie akurát na obed. Je nás asi 20 ľudí na malej záhrade, ale je to fajn, grilujeme, je kopa salám, syrov, slané aj sladké, skrátka pravá hostina. Naty sa hrá s tými deťmi, Deniska je tiež spokojná, všetko je fajn, akurát nikomu veľmi nerozumieme, tak sedíme s partnerom skôr bokom. Popoludní sa rozhodneme ísť ešte do obchoďáku minúť libry, keďže sa nám nevypláca meniť ich späť na koruny. Naty ísť nechce, vraj tam zostane s deťmi. Ani sa jej nečudujem, veď tam bola 10 dní len s maličkými batoľatami a nikoho k sebe rovnako starého nemala. Švagor hovoril, že je vidieť, aká je Natálka šťastná, a že dnes mu príde najšťastnejšia zo všetkých dní, čo sme tu. Okolo 18 hodiny začnú ľudia odchádzať, upraceme zo záhrady, opäť kolotoč okolo detí a večer zaslúžená kávička :-) je to zvláštne. Londýn je určite zaujímavý, na dovolenku je to fajn, ale žiť by sme tu nechceli. Nepáči sa nám tu, kopa ľudí, neporiadok v uliciach, veľká premávka a chýba nám príroda. Ako sa ja teším na prechádzku do lesa. Koľkokrát sme si s priateľom hovorili, už aby sme boli doma. A zrazu je sobota večer a my vieme, že do polnoci tu sedíme naposledy. Zajtra musíme ísť skoro spať, v pondelok vstávame kvôli odletu už o 4 ráno :-\ v nedeľu chceme ešte na posledný výlet, ale pokazilo sa počasie, tak ideme opäť do nákupného centra, kde sme ešte neboli. Je tu kopa tých detských autíčok, kde sa hodia mince a ono to s deťmi hompáľa, to je niečo pre dievčatá. Vyskúša snáď všetko, čo tu je. Zakaždým, keď ideme na iné auto, Deniska spustí ryk, že ju dávam dole :-D potom sa urobí zase pekne, tak ideme ešte do parku, kde sú tie atrakcie. Popoludní nás už čaká balenie, chystanie pasov, leteniek, podvečer lúčenie s rodičmi a bratom švagra, je to smutné, dosť nám sadli a kto vie, či ich ešte niekedy uvidíme. Snažím sa dať deti skôr spať a prekvapivo sa to podarí, zaspia okolo ôsmej. Ešte si dám posledné večerné kafčo na záhrade a o 10 idem spať. Ráno o 4 vstávať, chcem obliecť Denisku a snažím sa ju nezobudiť a darí sa. Horšie je to s Naty, tá musí spolupracovať, ale čakala som, že to bude horšie. Lúčime sa so švagrom a o pol piatej je tu taxík. Naty okamžite zaspí. Na letisku opäť kolečko na pasovej kontrole, batožina atď. a o 7 odlietame smer ČR.

A teraz zhrniem pár dojmov. Londýn sa nám nepáčil, ale určite je v Anglicku kopa pekných miest. Rada by som videla napríklad anglický vidiek. Londýn sám o sebe je na nás príliš veľký, preľudnený a asi by sme si tam nezvykli. Človek si vraj zvykne na čokoľvek, ale ja ani partner by sme tam neboli šťastní. Takže na dovolenku áno, nastálo nie. Keď sme prvý deň vyliezli z taxíka, uchvátili nás tie typické domčeky, všetko bolo iné, ako v inom svete. Príjemne ma prekvapili ceny. Od oblečenia, jedla, hračiek, po autá, všetko je oproti nám lacné, ale zasa je to vyvážené drahým bývaním, pivom, nákladmi na elektrinu, odvozom odpadu, cestovným. Milé tiež bolo, že kamkoľvek som šla s kočíkom, nemusela som sa nikomu vyhýbať, ľudia sú tam naučení vyhýbať sa sami od seba. V autobuse sú špeciálne sedadlá pre tehotné a pre matky s bábätkami. Ak sú miesta obsadené a vy máte dieťa v nosiči, automaticky vás ľudia pustia sadnúť si. To sa mi tu bohužiaľ nestáva. Super sú tie oplotené parky pre deti. V každej reštaurácii (aj v KFC) je detská stolička, v obchode si môžete pre dieťa v kočíku zobrať z regála na zabavenie akúkoľvek hračku a pri pokladni ju potom vrátite. Naopak, nepáčilo sa nám prostredie štvrte, kde sme boli. Ale ak bude možnosť, radi sa sem zase pozrieme.