Čakanie na druhého chlapca

Keď som čakala prvé bábätko, veľmi som si priala chlapca. A hoci všetky tehotenské testy stále a tvrdohlavo ukazovali negatívny výsledok, ja som vedela, že som tehotná. Nevoľnosť, bolesť prsníkov a nezvyčajná chuť na mäso dávali celkom jasne najavo, že som nejako v „inom stave“. Každodenné testovanie mi nakoniec dalo za pravdu. Tehotenstvo bolo krásne, pohodové. Od prvej chvíle som vedela, že je to chlapec. Všetky ultrazvuky „hovorili“, že je to chlapec, a tak sme sa na nášho chlapčeka tešili. Nemali sme ani meno pre dievčatko, bolo nám jasné, že náš prvorodený bude syn. A stalo sa.

Po niekoľkých mesiacoch od pôrodu som na sebe spozorovala opäť príznaky „iného stavu“. Nechcelo sa nám tomu veriť, navyše som prvého syna rodila cisárskym rezom, takže druhé bábätko tak skoro nebolo v pláne. Opätovná chuť na mäso (ako môj muž pobavene hovorí: keď dostaneš chuť na rezeň, viem, že si v tom), bolesť prsníkov a niekoľkodňové nevoľnosti nám jasne ukazovali na to, že budeme rodičmi druhýkrát. Po niekoľkých komplikáciách, podozreniach na mimomaternicové tehotenstvo a podobne sme úspešne dokončili prvý trimester. Problémy ustali a ultrazvuk ukazoval na chlapčeka. Vedela som, že je to chlapec, vnútorný hlas mamičky sa nemýli. Podľahla som všetkým možným babským radám a snažila som sa presvedčiť samú seba, že to môže byť aj dievčatko. Ako každá mamička som si priala copatú princeznú. Ako šiel čas, chute sa zmenili, namiesto mäsa som túžila po pomarančoch a sladkých džúsoch. Vkladala som veľké nádeje do ultrazvuku v 16tt. Chlapec. 22t a opäť chlapec. Krásny, zdravý, čulý chlapec. Začala som sa tešiť, milovala som toho chlapčeka v bruchu. Dohodli sme sa na mene, pomaly som si chystala modrú výbavičku a predstavovala som si tých dvoch uličníkov, parťákov, kamarátov a bračekov na život a na smrť. Túžba po dievčatku bola vymazaná. Kontrolný ultrazvuk v 32 tt. Bábätko sa otočilo hlavičkou dole, je možné, že budete rodiť prirodzene a iste, mamička, viete, akého pohlavia bude drobec. Viem, usmievam sa na lekárku, bude to chlapec a bude to Michal. Pani doktorka len zodvihla obočie, v ruke zvierala ultrazvuk a opäť ho zaborila do bruška.

Vychádzam z ordinácie, idem ulicou a volám manželovi. Plačem. Medzi vzlykmi mu hovorím, že naše druhé zlatíčko rozhodne nebude chlapec, že je to dievča. Ja predsa nechcem dievča, chcem pre syna parťáka, kamaráta, ja musím mať druhého chlapca! Manžel s úsmevom zaspomínal na deň, keď som mu cestou po tej istej ulici volala nešťastná, uplakaná, že čakáme druhého chlapca a že ja rozhodne musím mať dievčatko.

Narodila sa nám krásna princezná. Snové bábätko, pokojná, spavá, ako odmena. Som najšťastnejšia mama na svete, pretože mám dve úžasné deti. A kde sa stratila túžba po druhom synovi? Nenechajte sa mýliť, ja tak trochu druhého syna mám, len behá v ružových šatách. V tele má sto čertov, zlobiť dokáže za dvoch chlapcov, lotroviny vymýšľa za troch chlapcov. A parťák je pre nášho syna ten najlepší!