Prekliatie menom vodka

Príbeh mojej bývalej kolegyne a kedysi skvelej kamarátky. Je jednoducho skvelá, vedeli sme sa spolu rozprávať hodiny, navzájom sme si pomáhali, v práci bola obľúbená v kolektíve, u šéfa aj u hostí. Nepokazila žiadnu zábavu, držala partiu, ale len dovtedy, kým si dala prvého panáka. Potom šlo všetko bokom. Má malého syna, o ktorého sa stará, snaží sa mu dať aj posledné, ale len čo sa napije, je jej všetko jedno. Ani neviem spočítať, koľkokrát som ju musela prísť vystriedať, pretože nevládala ani chodiť, koľkokrát mi volala totálne na mol a potrebovala sa porozprávať, o prúseroch, ktoré sme v práci kryli, ako sa dalo. Narobila si kopu dlhov, kvôli ktorým sa neustále trápi a rieši ich vodkou. Sťažuje sa, aké je všetko drahé, ale nie je jej ľúto nechať pol výplaty v krčme. Potom príde vytriezvenie a morálna kocovina. Slzy, zlosť, nadávky a opäť pár dní vzorná žena. Lenže ouha, za tých pár dní sa nič veľmi nezmení. Dlhy nie sú zaplatené, doma je atmosféra, že by sa dala krájať, a chlapec dobieha, čo zameškal, keď ho v dňoch svojej opitosti nebola schopná vypraviť do školy. Je bezradná a siaha po fľaši svojho obľúbeného nápoja. V polovici fľaše sa dostaví dobrá nálada a na dne miznú všetky starosti. Začarovaný kruh sa točí stále dokola. Zo všetkého obviňuje všetkých ostatných a svoju chybu nikdy neprizná. Je to viac ako pol roka, čo som ju nevidela. Viem, že sa mi sama neozve, pretože má dôvod vyhýbať sa mi. Ja som jej už dávno odpustila a mám ju stále rovnako rada. Mrzí ma, že som prišla o kamarátku, a zároveň verím, že raz dostane rozum a stretneme sa spolu pri káve ako za starých dobrých čias.