Prvý spoločný výlet za rodinou

Nikdy som nebola na Slovensku. Mám 3 roky priateľa, Slováka, ktorý je až z Košíc, tak sme si hovorili, že by sme mohli spojiť návštevu rodiny s dovolenkou :) Priateľ svoju rodinu nevidel niekoľko rokov, tak sa veľmi tešil. Synovi boli 4 roky, tak sme to risli vlakom. Na vlak nás zaviezol môj ocko a ako nám nosil tašky do vlaku, takmer nestihol vybehnúť von, lebo sme mali iba 2min na nástup, veľmi stresujúce ..... zistili sme, že sme si mali kúpiť miestenky a nedať na rady pána z Českých dráh na telefóne, ktorý nám hovoril, že nie je potrebné... keď nás sprievodca videl, ako stresujeme a ja som na pokraji sĺz, ešte k tomu 2 cestovné tašky a nepokojné dieťa, hneď nám poskytol miesto pre cestujúceho na vozíčku s tým, že keby bolo treba miesto uvoľniť pre vozíček, musíme ho pustiť. Išli sme 6hod, nikto miesto nepotreboval.... počas cesty sme syna zabavili tým, že sme sa pozerali všetci z okna. Ja som bola ako Alenka v krajine zázrakov, nikdy som takú krásnu krajinu nevidela, takže to bolo pre mňa úžasné a pre syna tiež. Cesta tam ubehla ako voda, nebolo treba nejako zabávať syna. Ale cesta späť bola utrpenie. Syn sa stále smial, robil somariny. Našťastie ľudia, čo s nami sedeli v kupé, sa tomu len smiali. Jeho smiech bol veľmi nákazlivý, tak sa nakoniec smiali všetci. Jeden pán videl, že sme s priateľom vyčerpaní, tak sa so synom rozprával a robil s ním somariny, bola som v strehu a veľmi vďačná, že sa ešte nájde niekto takýto a nenadáva, aby sme si dieťa upokojili. Tento rok ideme zase vlakom. Cestovanie vlakom nás fakt baví.......ale k moru autobusom si ešte netrúfame. Bola som takto raz sama, ako slobodná a nie je to nič pre mňa :( Pobyt na Slovensku bol pre mňa najlepšia dovolenka a už sa veľmi teším, kedy pôjdeme zase....