Neplánovaný výlet

Jedného dňa sme sa s manželom rozhodli, že by sme mohli vyraziť na výlet, bola jeseň, farby na stromoch sa menili pred očami, ale keďže máme blízke okolie poriadne prechodené, nevedeli sme poriadne, kam vyraziť. V hlave som premýšľala o jednej rozhľadni, o ktorej mi rozprávala kamarátka, lenže som ju počúvala tak trochu jedným uchom sem a druhým tam.... No vyrazili sme so vtedy 4-mesačnou dcérou na túru.. Cesta bola super, lesný chodník rovný, žiadny extra terén, lenže potom sme pri rázcestí prehliadli značku a šli sme úplne inam. Dcéra našťastie celý čas spala zabalená v kočíku, takže som bola pokojná, lebo žiadne extra teplo nebolo a predstava, že by sa po..., alebo dostala hlad a ja by som vytasila prsník a ju z teplíčka, by mi na tvári rozhodne smiech nevyčarila. Manžel usúdil, že už ideme viac ako hodinu a stále žiadny cieľ, popravde som už začala panikáriť, blížila sa tretia hodina a ani sme neboli v cieli, ani na spiatočnej ceste a okolo pol piatej už bola skoro tma. Keď tu z ničoho nič, akoby moje vnútorné prosby vyslyšal niekto tam hore.... za zákrutou nás čakal nádherný pohľad - rozhľadňa Strážný vrch u Moravské Třebové. S manželom sme sa na seba pozreli „akože čože??“ a s úľavou vyliezli na rozhľadňu, pohľad to bol o to krajší, že sme ani jeden nečakali, že rozhľadňu objavíme, po ceste nikde nebolo napísané, že cesta vedie k rozhľadni. Stihli sme nádherný západ slnka ponárajúci sa do kopcov v okolí, nádherná romantika:) Najväčší gól bol ten, že na rozhľadňu prišiel starší pán tiež pozorovať západ, ešte sme s manželom hovorili, no to je odvaha ísť takýto kus kvôli západu na rozhľadňu, obaja na nás zazerali, akýpak kus, že od parkoviska, kde máme auto, je to cca 1 km... noooo tak sme už vedeli, že zlé odbočenie z cesty malo za následok to, že sme celý kopec obišli.:D Ale výlet to bol krásny a dodnes naň s úsmevom spomíname.