Tekvicové koláčiky

Z tekvice som už piekla niekoľko múčnikov (muffiny, koláč) v rôznych variáciách. Cookies sa robia opäť z tekvicového pyré, na ktoré možno vydlabanú tekvicu buď uvariť, alebo upiecť. Keď mám tekvicu, ktorú netreba lúpať, teda hokkaido, stačí ju uvariť - je to totiž oveľa rýchlejšie ako pečenie, ktoré trvá skoro hodinku, ale zato sa potom dužina lepšie odstráni od šupky. A mne chutí lepšie pečená.

Tie dodajú chuť, len so škoricou šetrím, aby príliš nedominovala. Cesto má mať konzistenciu zmrzliny, no budiž, a tiež sa dá nabierať malými zmrzlinovými kliešťami, aby kopčeky boli pravidelné a rozbehnuté sušienky rovnako. Použila som lyžicu, ale nie som si istá, či by som dosiahla guľatejšie cookies s tým odporúčaným náradím - mám ho niekde, momentálne nedostupné.

Na cesto som využila mixér. Vzala som 2 vajcia, 200 g cukru (trstinového), rozpustený tuk 120 g (slnečnicový olej 120 ml), 250 g polohrubej múky a tekvicové pyré - štvrť litra.

Do múky som pridala pol lyžičky soli, lyžičku prášku do pečiva, lyžičku sódy, mierne vrchovatú. Potom už len korenie - škorica viac, skoro lyžičku, štipku až dve mletého zázvoru a tlčeného klinčeka. Pečú sa asi štvrť hodiny, kým zapichnuté špáradlo pri strede nie je suché. Zdali sa mi až príliš ploché a mäkké, nelíšili sa štruktúrou príliš od muffinov. Predsa len cesto bolo redšie, skôr ako zmrzlina už trochu povolená, ale pomer surovín zodpovedal.
Polevu som zmiešala len z tvarohu s cukrom, ozdobila bodkami, ale nie je to druh určený na prenášanie. Počas troch dní, čo sušienky vydržali, chutili dobre.