Pokračovanie môjho vzťahu?

Ako viete, rozišla som sa s chlapom. Bolo to všetko dosť hrozné. Keď odchádzal, vždy plakal, nechcel odísť od malej, a kým som mu nezobrala kľúče, niekoľkokrát mi tam vliezol. Potom sa to začalo upokojovať a ja som začala byť strašne spokojná a v pokoji. Bolo to hrozné byť sama s malou, nikto nepomohol... kto zažil, ten vie. Lenže... potom mi prasklo v chrbte a nebola som schopná pomaly vstať z postele. Volala som mu, nech si vezme OČR, že to nedám, a bola som na neho po telefóne „veľmi príjemná“ (tak ako vieme len my?). Keď došiel, vynadal mi ako malému dievčaťu. Takto sme sa v živote nepohádali. Ale bol tam, aj keď nahnevaný, ako som ho za tri roky nevidela? OČR mal tri dni a za tie tri dni sa všetko zmenilo. Večer sme sa rozprávali, všetko sme prebrali a zistili sme, že nám je spolu fajn. Ako hovorila moja sestra. Že nemôžeme byť spolu ani bez seba? ... no a už u mňa doma zase zostal. Ešte týždeň spal na gauči a už ho mám aj v spálni a musím povedať, že je nám bezvadne? nechcem to urieknuť, ale neverila som, že sa do neho dokážem opäť zamilovať?