Medvědín

V roku 2016 sme sa s manželom a kamarátmi vybrali na dovolenku do Krkonôš. Boli sme ubytovaní v Horních Mísečkách, odkiaľ bol Medvědín kúsok. Prvý deň sme sa obzerali po okolí, kam by sa dalo zájsť. Pozerali sme na rôzne mapky a ukazovatele, až sa pred nami objavil veľký krpáľ hore. Povedali sme si, že to skúsime, a išli sme. Najväčšia zábava bola ísť s kočíkom. Došli sme až na Harrachovu skálu, ktorá je vo výške 1035 m n. m. Cestu späť sme si vybrali po červenej, ale kameň úrazu bol v ceste z kopca, na ktorej bolo samé kamenie. Napriek tomu bolo okolie veľmi krásne. Samá príroda, zjazdovky a krásne prírodné útvary. Druhý deň sme sa o 6. hodine ráno rozhodli, že pôjdeme na Sněžku, čo je príbeh sám o sebe a bude nasledovať v ďalšom blogu

Po návrate zo Sněžky nás čakal obed, a po odpočinku po dobrom obede sme si naplánovali cestu na Medvědín s tým, že pôjdeme pešo do Špindlerova Mlýna, odkiaľ pôjdeme lanovkou na Medvědín. Nevedeli sme, že sa to dá obísť pešo, kade vedie lepšia cesta. Napriek tomu sme sa natešení vydali smerom na Šindl. Cesta bola veľmi z kopca, bola trávnatá, dosť kamenistá, blatistá, skrátka „JE TO SICE ĎALEJ, ALE ZATO HORŠIA CESTA“. Po kúsku cesty sme natrafili na bobovú dráhu, kam chceli ísť deti a bolo to pre ne veľké spestrenie. Po vyblázneni sa na bobovke sme šli ďalej, kde viedol prašný kopec s rôznymi priehlbinami a rôznymi nástrahami. Keď sme prekonali túto cestu, už nás vítala lanová dráha vo Špindlerově Mlýně. Pozreli sme si okolie, kúpili sme si lístok na lanovku a čakali sme, kým bude daná hodina, aby vôbec išla. Napriek tomu sme to stihli ešte skôr, než mala ísť, a už sme sedeli na lanovke.

Krásna príroda, krajina, o chvíľu nás už vítal nápis Medvědín. Drevené písmená s preliezačkami pre deti. Išli sme vrátiť karty od leteniek a kúpili sme si turistické vizitky, ktoré zbierame. Bolo vidieť aj na druhú stranu Špindlu na sv. Petra. Pre deti tu bolo plno preliezačiek, šmýkačiek, bager. Keď sme sa vyblázniili, vybrali sme sa na cestu späť do Mísečkov. Cesta bola kamenistá, s rozumným klesaním. Keď sme došli do lesa, vzali sme to nejakou skratkou, ktorá opäť stála za to. Ďalší deň sme opäť vyrazili na Medvědín, ale tentoraz pešo, po ceste. Bola to najlepšia cesta, akú sme našli. Na vrchole sme si dali kávu a opaľovali sme sa na slniečku. Cestou späť sme si to chceli trošku skrátiť, tak sme sa rozhodli ísť dole zjazdovkou, čo bola najväčšia hlúposť, akú sme urobili

Všetkým srdečne odporúčam návštevu Medvědína, len si dajte pozor, ako a kadiaľ budete absolvovať cestu. Šťastnú cestu praje Babů