Bikerská sezóna

Tak je tu koniec októbra a ja Vám musím napísať chvastavý príbeh o našom pretekaní. Keďže počasie neprialo, muselo sa začať pretekať až v máji.. odvtedy sme mali 20 pretekov až do včerajšieho dňa.. Niekedy to bolo každý víkend, inokedy každý druhý víkend... mali sme aj 3-týždňové prázdniny:) Ale času a peňazí to stojí kopu - a to radšej nepíšem ceny, koľko majú deti bicykle, oblečenie k tomu atď.. Každopádne niekedy sa darilo, niekedy menej, boli aj pády, dážď, zima - ale deti to neodradilo, a ako praví bikeri išli za každých podmienok. Nebudem tu opisovať každé preteky, ale vyberiem aspoň pár momentov - sú to preteky horských bicyklov, takže les, korene, blato, prekážky, polia, ale občas aj asfalt.. Medailí sa nám doma nahromadilo veľa - trénovať musíme veľa (ako my rodičia - lebo syn nám už pekelne dáva na zadok), ale aj dievča porazilo o rok a viac staršie deti a bolo 2x na prvom stupienku, a aj iné cenné kovy získalo.. inde pretekalo so 6-ročnými dievčatami (ten 3-ročný rozdiel a veľkosť bicykla bolo poznať veľmi) - a tam bývalo posledné - ale nevadí nám to ani jej - jazdíme pre radosť a že ich to baví - a získava skúsenosti, a o pár rokov im to natrie... Decká sa vôbec nešetria. Napríklad včerajšie preteky opíšem detailnejšie... Dĺžka bola 11km - prevýšenie 400m - to jediné sme vedeli, že bude.. tak sme naložili auto a išli 2h na miesto pretekov (dievča sa zobudilo s mega nádchou a chrchľami - takže tá mohla na bicykel len tréningovo a nie pretekársky - teda pretekal iba chlapec).. počasie nič moc.. hmla. nie veľmi teplo, všade mokro, strašné blato... no vyzdvihla som štartovné číslo, a išli sme obhliadnuť 200m trate pred cieľom - pozerám na taký šialený blatistý zjazd kde dospelí chodili po zadku a bicykle za nimi - proste mazec.. vravím si v duchu - úbohí dospelí... keď idem prejsť trať s chlapcom - vravím si kudla. to vedie na ten kopec... no nič, musí sa s tým popasovať - nezjazdil to - ale dokĺzal dolu statočne... no necháme to osudu - hlavné je, aby došiel do cieľa v zdraví a bez zlomenín:o))

rozdelili sme si s chlapom úseky, kde budeme fandiť.. dievča vzorne čakalo pri cieli:D:D štart - a deti sa vydali na 11km okruh.. kopce, zjazdy, blato, mláky, hmla, úplne rozmočené poľné cesty, v lese jedno veľké blato.. bil sa, bil.. padal, bol ako prasa - blato z handier budem dostávať ešte dlho.. zjazd po kameňoch a rozdrvených tehlách bol len tak-tak - už som ho videla na zemi - ale ustál to.. nebudem to naťahovať - nadrel sa ako svina... ale došiel a bol 3.!! on ako jediný chlapec nepatrí do žiadneho bikového oddielu - a trénujeme ho sami - a každý ho obdivuje, že dokáže jazdiť na úrovni trénovaných detí z oddielu... je strašný rozdiel aj v podmienkach tréningu - tu na juhu nemáme kopce, lesy a nič poriadne - takže musíme neustále jazdiť niekam ďaleko... Dievča uznalo, že dnes by to asi nedala, a bolo rada, že ochorela a nemohla pretekať, lebo to by bolo pre ňu veľmi náročné..

a tak sme sezónu ukončili ďalšou medailou - celkovo ich tento rok získal zo všetkých 20 pretekov 11.. zvyšok bol od 4. do 7. miesta - nikdy nebol horší... teraz nesmieme zanedbať zimu, udržať formu a na budúci rok sa tešíme na ďalšie preteky.:o)))) A aj keď po deťoch na trati reveme dávaj dávaj, šliapaj šliapaj šliapaj, vie, že je to v rámci adrenalínu, že sme radi za každý dojazd do cieľa.. a nejazdíme len pre víťazstvo.. ani jedno decko nikdy neplakalo, že nevyhralo, aj naša malá hviezda, keď je posledná, teší sa, že to dokázala... spoznali sme kopu kamarátov s rovnakými záujmami, a tie decká sú úplne inde ako ostatní dedinskí povaľači pri tablete:o))))) atmosféra na pretekoch je priateľská, deti sa vedia navzájom oceniť, rodičia fandia všetkým, nie len tým svojim,.. proste pohodové víkendy:)))) teraz bicykel necháme len ako tréningový stroj a zameriame sa cez zimu na bežeckú kariéru:o))))

športu zdar!:o)