Dlhá cesta k šťastiu

Naša cesta k otehotneniu sa začala vo februári 2012, vtedy sme netušili, že to bude naozaj dlhá a tŕnistá cesta. Hovorili sme: „Urobiť dieťa? Žiadna veda, to bude za chvíľu.“ Ale mesiace ubiehali a tehotná som stále nebola. V júni sme sa presťahovali, nastúpila som do novej práce a zaoberala som sa inými vecami, bábätko som hodila za hlavu, že keď to príde, tak to bude. A mesiace stále utekali, zrazu bol zase február (2013) a bábätko nikde. Môj gynekológ ma teda poslal na laparoskopiu, aby sa zistilo, či mám priechodné vajcovody, a aby mi odobrali cystu na vaječníku, ktorá sa zrazu vytvorila. Na operácii som bola hneď v apríli 2013. Výsledky dopadli výborne, absolútne nič nebránilo počatiu, vraj po laparoskopii to ide skoro samo, tak som sa tešila, kedy sa zotavím a začneme opäť so snažením. V júni sme sa do toho opäť pustili, kúpili sme vitamíny, začali sme zdravšie jesť, nestresovať sa ničím a byť celkovo v pohode. A čas letel, mesiac striedal mesiac, zrazu boli zase Vianoce a potom ďalší rok 2014 a stále nič a nič :-( Nastúpila som do novej práce, začali sme plánovať svadbu, brali sme ďalej vitamíny, homeopatiká, ja som cvičila jógu a Mojžíšovu metódu a išla som aj na masáže Dornovou metódou, rovnanie panvy, kostrče a pod. Hrozná metóda, plakala som od bolesti, ale hovorila som si, to dám, to dám, pre bábätko všetko, hlavne keď to pomôže. To bolo v januári 2014. Potom som v máji od gynekológa dostala prášky na podporu vajíčok (clostilbegyt), tie som brala celkovo 2 cykly a chodila som obden na ultrazvuk, ako vajíčka rastú, vždy len jedno vajíčko, tak ako to bolo aj bez liekov, takže nemali nijaký pozitívny účinok, zato mali nežiaduci účinok, jedného dňa som si nahmatala hrčku v prsníku, bola som z toho úplne na dne. Gynekológ ma okamžite poslal na mamograf, tam ma prijali hneď bez čakania a výsledkom boli zauzlené mliečne žľazy z tých hormonálnych liekov. Takže som s liekmi musela skončiť, kým hrčka nezmizne. To bolo v júni. Potom som začala v práci robiť nadčasy, plánovanie svadby, ktorá bola v auguste, všetko sme si robili sami, takže kopa práce a myšlienky úplne inde. Svadba dopadla bezchybne, hrozná zábava, krásny deň so všetkými blízkymi, ktorých máme radi, skrátka svadba, ako má byť :-) Po svadbe som opäť išla na mamograf, hrčka zmizla, cítila som sa výborne a znovu nabitá energiou opäť začať so snažením. A boli Vianoce a začal rok 2015 a stále som tehotná nebola :-( to som už zdvihla telefón a objednala nás do najbližšieho CAR (na odporúčanie kolegyne z práce), inak sú u nás CAR dve. Objednali nás hneď o 14 dní, takže koncom januára sme boli na prvej konzultácii, mňa dr. prezrel, manželovi urobili spermiogram a poslali nás na genetické vyšetrenie a mňa pozvali ešte na odber krvi kvôli hormonálnemu profilu. Všetko to trvalo mesiac, kým boli všetky potrebné vyšetrenia a výsledky testov. Mala som hrôzu, čo zistia, čo nám je, že to nejde. Ale nezistili nič, všetky testy dopadli dobre, nikde nie je žiadny problém, obaja sme úplne zdraví a v poriadku. Tak prečo to dopekla nejde, plakala som :-( Doktor nás hneď od nového cyklu pozval na IUI (inseminácia) v nátive, v prirodzenom cykle bez liekov. Prvú IUI sme podstúpili zo začiatku marca, môj gynekológ mi kvôli práci hneď napísal PN-ku a ja som v pokoji doma relaxovala a hladkala si bruško a čakala, čo sa bude diať. Nedialo sa nič, prišla menštruácia, takže sa IUI nepodarila. Nevadí, vyjde to nabudúce, ďalší cyklus hneď zo začiatku apríla sme išli na druhú IUI, ani to nevyšlo, nevyšla ani tretia a ani štvrtá IUI, to už bolo s liekmi, manžel mi doma pichal injekcie. Doktor nám už ponúkal IVF, ale to sme nechceli, keď sme teda v poriadku a môžeme ešte v tom roku 2x na IUI, tak to ešte skúsime, zároveň sme sa nechali objednať na imunológiu, tam bola dlhá čakacia doba, tak nás objednali na august, bol jún 2015 a podstúpili sme piatu IUI, hodila som to za hlavu, prestala som sa pozorovať, s tým, že to aj tak nevyjde a v auguste uvidíme, ako dopadne imunológia. Začala som plánovať, čo v lete, že si vezmem synovcov na prázdniny, a plánovala som s nimi výlety na hrady a po okolí za zaujímavosťami. Chodila som na čučoriedky a pod. Čas letel, ja som dobrala lieky, čo som brala vždy po zákroku, a čakala som ms, ale tá nešla, jeden deň omeškanie, dva dni omeškanie, hovorím si, to nič, zase mám z toho rozhádzané hormóny, to nič nebude. Omeškanie bolo päť dní, začali ma bolieť prsia, to som si hovorila, že som si niekde namohla prsné svaly a pod., a neriešila som to a stále som čakala ms. A tá stále nešla, to mi to už nedalo a jedno popoludnie som utekala do lekárne po test, ten som si urobila hneď po príchode domov a myslela som, že ma šalie zrak. // čiarky, to predsa nie je možné, plakala som, neviem, či viac od šťastia alebo zo šoku :-D To ešte predsa nič neznamená, hneď som volala gynekológovi, ten ma pozval na kontrolu a 13.7.2015 mi tehotenstvo potvrdil! :-) Boli sme s manželom neskutočne šťastní a nastali obavy, aby bolo všetko v poriadku. V októbri som oslávila 31. narodeniny už s bábätkom v brušku. Všetko bolo v poriadku, komplikácie nastali až ku koncu a hrozil predčasný pôrod, ten nakoniec naozaj bol v 35tt, ale naša dcérka je krásna a je zdravá a nič jej nechýba, nikto by ani nepoznal, že sa narodila skôr :-) A my sme šťastní, že máme našu vytúženú, vymodlenú princeznú, na ktorú sme čakali 3,5 roka, kým sa usadila u mňa v brušku a narodila sa presne 4 roky (február 2016) od začiatku snaženia.