Moja tŕnistá cesta k domácnosti bez odpadu (zero waste)

Keď som sa pomaly rozhodla začať znižovať náš odpad, vrhla som sa na to ako zvyčajne s vervou sebe vlastnou. Začala som zavádzať rôzne opatrenia u nás doma (neberieme sáčok, striktne triedime bioodpad, doma nepoužívame vlhčené obrúsky, ale žinku a pod.). Načítala som kopu informácií, ako by sa to správne malo robiť a ako to má byť. A v tom sa objavil ten malinký háčik, ktorý sa postupne zväčšoval na úroveň obrovského železného traverzu (záťaže)! Začal mi prekážať plast, a to doslova všade: misky v domácnosti, kryt na mobil, propiska, hračky od malého, podľa mňa nezmyselný sieťovaný obal na pomelo a pod. Začínalo mi z toho pomaly šibať, bola som nešťastná, koľko odpadu som vyprodukovala, hlavne teda plastov....a pôvodný cieľ byť šťastnejšia bez odpadu sa akosi obrátil proti mne....

...nakoniec som povedala: "a dosť"! - teda nie, že by som sa vrátila k pôvodnému stavu, ale skôr som prehodnotila situáciu a začala používať mozog....takže keď sa nejaká miska či vec z plastu v domácnosti rozbije, snažíme sa ju nahradiť keramickou alebo sklenenou, kovovou, alebo vôbec; zrušila som papierové vreckovky (manžel síce frflal, ale raz jednoducho došli a keď mal nádchu, nič iné mu nezostalo). Nepoužívam špongie na umývanie riadu....zo starej plienky som ušila niekoľko utierok na riad a denne alebo obdeň ich dávam oprať a beriem čistú (a nesmrdí!), drôtenku mám zatiaľ kovovú ;-) a hneď sa korunky šetria :-) drobné papieriky (účtenky, od vrecúšok z čaju, rolky od toaletného papiera) z domácnosti dávam do tašky a tými potom prikurujeme v kotli, aby sme nemuseli používať pekný papier novín a letákov, ktorý sa dá zrecyklovať (kúrime viac-menej drevom, tu u nás je ekokatastrofa kôrovca :-(, drevo je za babku alebo aj zadarmo, len človek musí trochu makať (to potom idú kilá dole a aj hlava sa vyčistí) a podobných vecí je dosť. Najviac vecí, ktoré sa nám podarili, ale aj nepodarili, je okolo malého. Príkrmy sme si navarili vlastné do už viackrát použitých pohárikov a presvedčili sme zvyšok rodiny, že keď nám chcú niečo doniesť, nech je to príkrm v skle a nie v tej príšernej nerecyklovateľnej taštičke (niektorí to bohužiaľ nepochopili).... a kopu ďalšieho...

Čo je hlavné na záver, že aj keď si občas donesiem domov sáčok s pečivom, kúpim niečo v jednorazovom obale (bohužiaľ napríklad cestoviny, ovocie, zelenina v krabičke sú zároveň aj cenovo výhodnejšie) - tak sa snažím kúpiť aspoň veľké množstvo, tak si stále hovorím, že toho robím viac ako niektorí iní (o triedení niektorých mojich spoluobčanov si nerobím ilúzie!) a to ma teší....dokonca som ovplyvnila aj niekoľko ľudí okolo seba (napr. 75-ročná babička začala triediť vo veľkom a čuduje sa, že musí tak často vynášať plast !) :-) zhrnuté a podčiarknuté ma už zasa moja snaha teší, sme sčasti sebestační (vajcia, zelenina, zemiaky, rezance, jogurt), síce stále nedokážeme žiť v dobrovoľnej skromnosti, ale snáď si o chvíľu pri rekapitulácii poviem, že sme sa posunuli o kúsok ďalej :-)