už to môžem vypustiť

doma o tom hovoríme už pár rokov. ja som vždy bola za to, že si po svojich deťoch vezmem niekoho cudzieho.. Potom som sa zahľadela do prechodného pestúnstva. Chlap bol proti, vraj nezvládneme vrátiť napríklad po roku bábätko. Jasné, ľahké to asi nebude, ale tu nejde o naše potreby a smútok, tu ide o šťastie dieťaťa... dáme mu všetko, a potom jednoducho pôjde ďalej, môžeme byť s celou rodinou v kontakte... keď sa nám narodila druhá dcéra, chlap začal uvažovať, že mi to splní a skúsime to... veď je to práca, tak jednoducho budem pracovať doma a budem s deťmi, s našimi aj s „cudzími“ .. máme za sebou pár psychotestov, pár stretnutí s odborníkmi a je dosť možné, že keď definitívne povieme, že sme pripravení, dostaneme bábätko. Môže to trvať rok, môže to byť pár mesiacov. najbližšie okolie nereaguje veľmi kladne - ale nám je okolie celkom jedno.. my to robiť chceme. Dcérka je ešte malá (21m) a zhodli sme sa, že nechceme mať bábätko doma teraz hneď, ale kdovie, čo bude o pol roka.. So starším sa už o tom dá rozprávať, má 5 rokov, a strašne chce bábätko doma, teší sa (jasné, nevie, čo ho čaká a prvé lúčenie bude ťažké pre všetkých, ale budeme sa snažiť, aby to bolo pre všetkých čo najpríjemnejšie..) Babičky sa na to veľmi netvária, ale keďže sa vídame málo a deti nestrážia, vieme, že keď uvidia nejaké bábätko, vezmú ho ako súčasť našej rodiny, a bude to v pohode. prosíme, kto odtiaľto vie, kto som, odkiaľ som atď. (že niektoré nicky sme sa určite spoznali) prosím o diskrétnosť a nerozširovanie nášho úmyslu, nemusia to vedieť všetci. všetko je v začiatkoch a nechcem, aby na mňa potom ukazovali, že som hovorila, ako dostaneme bábätko, a stále nič.... Jednoducho do toho chceme ísť, len ešte nevieme kedy a ako dlho to bude trvať... tiež nie sme na konci všetkých stretnutí, workshopov, učenia sa atď. atď....